My own world

 Prečo je život takýto? Prečo je taký ťažký a plný trápení, často kvôli veciam, ktoré zato ani nestoja? Prečo to nemôže byť lahké? Keby je život len taká prechádzka rúžovou záhradou, ale nie je. Ja viem, keby je to všetko ľahké bolo by to asi nudné a tak podobne. Život proste musí byť ťažký a my sa musíme vyrovnať s tým aký je a snažiť sa to prežiť, všetko prekonať.
Ale čo ak sa to nedá? Čo ak sa človek kvôli tomu stále len trápi a nemôže sa posunúť ďalej? Prečo sa mu nedá pomôcť? Prečo mu nikto nepomôže? Prečo každý myslí len na seba?
Keď už sme tu všetci odsúdení na tento život, prečo si nemôžeme jednoducho všetci pomáhať? Myslím, že aspoň táto jedna vec na živote by mohla byť takto. Veď sme si všetci rovní - všetci sme ľudia. Tak prečo si nemôžeme pomáhať? Prečo sa všetci navzájom len stále dsudzujeme, ohovárame, nenávidime a pod.? Veď sme rovnakí, len navonok vyzeráme trocha inak. Nie je to otom, že jeden je krásny a druhý nie. Každý sme krásny, len to niektorí nevidia. Je to až také ťažké pochopiť túto jednu vec? Vie si niekto predstaviť aký by bol život oveľa lepší a krajší keby sme k sebe milší a tolerantnejší? Myslím, že si to vie predstaviť každý, ale my sme už takí. Proste život si musíme robiť stále ťažším a horším...

V hlave mám stále len samé otázky Prečo. Ale odpoveď na niektoré viem, no na väčšinu z nich odpoveď nedostanem. A keby aj hej, nič to nevyrieši. Nič sa nezmení...

ŽIvot je už proste taký a my ho musíme asi žiť najlepšie ako vieme. I keď, priznám sa, že ja ho tak nežijem. Ja len prežívam zo dňa na deň. Nie je to tým, že nechcem žiť. Dá sa povedať, že nemám prečo si ho užívať.
Nie som až tak veľmi stará, ale poviem, že niektoré veci čo sa mi stali ma poznačili a nedokážem si niečo užiť.
Som strašne uzavretý človek a nedokážem to nijak zmeniť....
Ale čo už však? Veď aj tak nikoho nezaujíma ako sa cíti niekto iný. Nikoho nezaujíma to, ako je jednému človeku, veď je ich tu ešte dosť a oveľa lepších...


Zas mi hrabe...kašlem nato....končím radšej lebo sem popíšem blbosti:D